Cítim sa ako pes... nikto o mňa nezakopne, kôli ane som stratila takmer každého... ale čo. Nepotrebujem ludí, len seba a svoju váhu... ach bože ako to mohlo zájsť takto ďaleko? Kto ma podrží ? Kto ma vytiahne z toho blúdneho kruhu v ktorom som už 10 rokov ? Nikdy to neskončí... a keby som aspoň bola k svetu. Ale nie... to už je dávno minulosť. Rodina ma nepodrží majú ma ťažko na háku a priateľ? Ten sa zaujíma iba o seba. A o to, ako sa zase niekde ožrať do nemoty. A ja ? Doma v depresiách. Nikam nechodiť a byť doma medzi štyrmi stenami to je môj život, život zasraného psychopata. Presne tak si totižto pripadám posledný mesiac. Dokonca už som začala jesť aj veci ktoré som vysadila dosť dávno. Ak malo byť niekedy v mojom živote totálne dno, je to toto.